Kiki Big in Japan: Meet my host family!

Deje sa toho strašne moc a ja samozrejme nič nestíham. Chcela by som vám toho toľko napísať, lenže skúškové obdobie sa začína aj v Japonsku a ja ani neviem čo skôr. Nedá mi však nepredstaviť vám svoju japonskú rodinu. Nie, nie, nie je to tak, že by som u niekoho bývala (bývam na intráku - o tom zas inokedy). Koncom októbra sme sa totiž s Erikou prihlásili do programu "Host Family", o ktorom sme síce moc nevedeli, ale povedali sme si, že každá skúsenosť je na niečo dobrá. S odstupom času to vnímam ako veľmi správne rozhodnutie. Moja rodina je skrátka úžasná. V čom to celé spočíva? Tieto naše japonské rodinky sa nás snažia oboznámiť so životom v Japonsku ako sa len dá. Stále nás vodia po všelijakých kultúrnych podujatiach, alebo keď sme choré, neváhajú sa o nás postarať, až by som povedala, že nás občas trochu rozmaznávajú. Na prvom stretnutí nás zobrali asi do najluxusnejšej reštaurácie v akej som v živote bola. Ďalší raz nám zase zaplatili lístky do známeho japonského divadla - jeden lístok = 100 euro. Keď bola Erika chorá, jej mama sadla do auta a priviezla jej štyri tašky plné jedla. Taktiež sa akýmsi zázrakom stalo, že tú istú rodinu ako ja dostala naša veľmi dobrá kamarátka Giulia, takže mám už aj sestru. Vždy sa s nimi stretávame obidve spolu a ani na Nový rok to nebolo inak. Naša rodinka - Ideno family, ako sa zvyknú podpisovať v pohľadniciach, nás pozvala s Giuliou na Novoročný obed k nim domov. Nový rok sa tu totiž oslavuje úplne inak ako ho zvykneme oslavovať my na Slovensku. V tomto období sa japonci zo všetkých kútov sveta vracajú domov a trávia čas so svojími rodinami. O polnoci z 31.decembra na 1.január idú do šintoistickej svätyne a prvý deň v roku sú všetci rodinní členovia a ich najbližší pokope. Proste niečo ako naše Vianoce. A tak sme sa s Giuliou po dlhej noci oslavovania príchodu Nového roku a s dvomi hodinami spánku vybrali na návštevu k našej rodinke. Mala som celkom stres. V prvom rade z toho, že som čakala kedy niekde zaspím, alebo odpadnem (dve hodiny spánku sú dve hodiny). V druhom rade som vedela, že sa mám prvýkrat stretnúť so svojim host otcom a bratom a vôbec som nevedela čo mám očakávať. Veľmi som sa však potešila, pretože ľudia sú to úžasní a navyše som sa dozvedela, že mám ešte jedného brata, ktorý ale žije v L.A. a je filmový producent. Bohužial tento rok neprišiel na sviatky domov, takže mi zostáva dúfať, že ho stretnem niekedy inokedy. Avšak brat č.1 nemal chybu. Posúďte sami.

With Giu and my new bro with his wife

Our host parents

Host tato bol tiež veľmi fajn. Celýčas sa nám snažil vysvetlovať čo práve jeme a prečo to jeme. Jedli sme totiž Osechi, jedlá, ktoré sú špeciálne len pre Novoročné obdobie a už len zapamätať si jednotlivé názvy je niekedy umenie. Preto sa ospravedlňujem, že vám o tom moc neporozprávam, ale zase až také výnimočné to nie je. Väčšinou to pozostávalo zo zeleniny a rýb a celé to vyzerá skôr ako ozdoba a nie niečo čo sa je. Mám len jeden nezabudnuteľný zážitok, volá sa to kazunoko a sú to sledie vajíčka. Doslovný preklad z japončiny je "veľa detí", takže to má zaručovať hojnosť daľších potomkov v rodine. Ak si myslíte, že to môže chutiť takmer ako kaviár, tak sa mýlite. Je to tvrdé, chrumká to a trvá asi desať minút kým rozhryziete kúsok o veľkosti jednej čerešne. Hneď sa na mne všetci smiali a ja ani neviem prečo som to vlastne jedla, ale viem, že to bolo prvý a posledný krát.

Osechi

The biggest evil ever - kazunoko

Po veľmi zdravom obede sme sa vybrali do chrámu Nakayama-dera, ktorý bol asi najkrajším budhistickým chrámom aký som mala možnosť vidieť. Bolo tam vtedy síce neskutočne veľa ľudí, keďže sa všetci chceli ísť pomodliť za šťastie v Novom roku, ale stálo to za to. Navyše každé znamenie z čínskeho kalendára tam má svoj malý chrámik a úplnou náhodou môj drak a Giuliin had boli na tom istom mieste, takže sme sa tešili, že máme zase niečo spoločné. Úplným zážitkom však bol eskalátor a stánky, v ktorých ste mohli nájsť kopec jedla ale aj Playstation. No viete si predstaviť, že by u nás niekto v kostole predával cigánsku, alebo nebodaj to Playstation?